List plný vyznania

Takže všetko pohodička písali sme si ďalej veďvieš sám, síce to už bolo dosť dávno. Si fakt prvý chalan, ktorým si píšem tak dlho.No cez školu keď sme chodili som eštepochopila,že nemáš čas. A ešte aj to keď som bola preč. Alenahnevalo ma to, že si stále rozprával, že ano stretneme sa a to uždosť dlhú dobu a to som ti ani nestála za to aby si mi napisal,ženeprideš? Viem že si mal asi kopec povinnosti to ti nevyčítam alekeď niekto chce čas si vždy nájde. Za ten čas som si ťa dosťoblúbila aj napriek tomu, že som nevedela akýsi v skutočnosti. Aleteraz som zistila,že si dosť komplikovaný a neviem či je to mojímvekom a neskúsenosťou ale nevyznám sa v tebe. Vieš nevravím ženeviem aké by to bolo rande asi by som to tak ani nebrala radšej potom čo si ich už toľko zrušil, len proste som chcela jednoducho aby sizistil aká som v skutočnosti no a potom by si mi už len povedal narovinu čo si myslíš. Nebudem ti vravieť, že mi ťo ublížilo akosi napísal, to teda nie. Lebo ja už som na takéto situácie takzvyknutá, že ma to neprekvapilo,lebo som aj do predu vedela,že nič ztoho nebude a, že sa mi neozveš. A neviem prečo sa to deje právemne. A asi na to ani nikdy neprídem. Ale mohol by si mi to povedať ty, že či to je moja chyba alebo si nemal ozaj čas a "zabudol" si mi tozdeliť. Ale aj tak ma to už nehnevá lebo čo už s tým narobím.Vieš po čase som nakoniec pochopila, že si presne ten typ chalana čosom tak dlho hľadala. Ale možno je to niekto iný a nie ty. To somešte nezistila. A uvidím to za pár rokov určite. Ak ťa niečo natomto urazilo nechcela som.Ale ospravedlňovať sa nebudem lebo nemámprečo. Ja mám rada veci hneď na rovinu a úprimne a nie že neviem na čom som. Myslím si,že už aj ty máš dosť rokov na to aby si mapochopil a nič mi nevyčítal lebo si nemyslím,že by si nemal čo.Aleneviem ani vôbec to či zostaneme kamaráti bo tí sa tiež častejšiestretávajú než by sme sa mi dvaja.Takže ak si toto pochopil čo somnapísala tak pravdepodobne zostaneme len tí kamaráti cez počítačako to bolo do teraz a to je asi aj najlepšie. Bo už aj tak nebude šanca, že by sme sa niekde v živote stretli, keď už končiaprázdniny-Duchonka a začne škola a tiež povinnosti. Ani nevieškoľko chalanov som od seba odháňala, že chceli so mnou chodiť ale žiadny sa nevyrovnal tebe a len som čakala, že čo bude. Čo sa týkatých chalanov,neboj nestratila som šancu na vzťah, pretože aj kebysom teba nepoznala radšej by som bola sama než by som mala byť shocikým koho neľúbim.Ani jeden nestál za to aby som na teba zabudla.A toľko ľudí sa ma už dlho pýtaju: že ako to je možné, že takábaba ako ja nemá nikoho." Už je mi to aj blbé vriavieť im, žeprečo. Lebo ani ja sama neviem. Možno mi je súdene nájsť tohojedného a pravého.Jedine čo chcem je byť sťastná po boku chalana,ktorý ma bude naozaj na plno ľúbiť a ja jeho tiež. To jevšetko.....